O Andrejovi Hlinkovi sme doma počúvali od starých rodičov. Čo však náš rodák naozaj napísal a povedal, celé nečítal nikto z nás. Teraz sa to už dá.
Historik Róbert Letz a jeho tím z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského pracovali štrnásť rokov, aby zozbierali, spoznámkovali, kriticky zhodnotili a vydali všetky Hlinkove články a prejavy. Výsledkom sú tri zväzky Andrej Hlinka: Prejavy a články (1893 – 1938). Dokopy ide o 1 413 textov a takmer päťtisíc vysvetľujúcich poznámok. Hlinka písal kdekoľvek: vo vlaku, v hoteli, na nemocničnom lôžku, vo farskej kancelárii, niekedy aj postojačky.
Prvý zväzok (1893 – 1918) je možno nám najbližší. Mladý kňaz zakladá spolky a družstvá, bráni slovenčinu a za svoje články stojí pred súdom. A je tu rok 1907: Černová, kostol, ktorý jeho staviteľ nesmel vysvätiť, a všetky udalosti, ktoré sa odohrali v osudnú nedeľu 27. októbra 1907. (Na budúci rok to bude už 120 rokov od tohto pre nás tak dôležitého dátumu.)
Druhý zväzok (1918 – 1926) prináša roky nového spoločného štátu Čechov a Slovákov, tajnú cestu do Paríža, väzenie v Mírove a zápas o autonómiu Slovenska.
Tretí zväzok (1927 – 1938) ukazuje muža, ktorému slabne telo, ale myseľ je stále svieža a duch nezlomný. Hlinka je právom nazývaný otcom modernej slovenskej politiky.
Súčasťou edície je aj 107 doteraz neznámych rozhovorov so zahraničnými novinármi, od Prahy po Štokholm.
Recenzent prof. Peter Zubko hovorí, že si dnes môže každý urobiť o Hlinkovi obraz sám, bez skreslenia a mýtov. Prof. Letz dodáva v Katolíckych novinách, že Hlinka nemá byť podnožkou politikov. Pre nás z toho plynie jednoduchá výzva: nespoliehať sa na to, čo o ňom hovoria iní, a čítať ho.
Blíži sa 27. október. Skúsme si k tohtoročnému výročiu prečítať aspoň jeden Hlinkov text, povedzme aj o Černovskej tragédii z roku 1907. Knihy vydalo vydavateľstvo Post Scriptum.
