Ružomberok a Černovú ako miesta späté so životom misionára Vendelína Javorku dnes (6.11.2026) navštívil historik Volodymyr Staryk. Pochádza z ukrajinského mesta Černovice, ktoré boli poslednou Javorkovou zastávkou v Bukovine pred jeho zatknutím.
Na Bukovine si pátra Vendelína Javorku pamätajú dodnes zvlášť pre jedno jeho odvážne rozhodnutie. V roku 1944, keď sa k Černoviciam blížila Červená armáda, všetci gréckokatolícki kňazi ušli na západ. Iba slovenský jezuita z Černovej tam zostal.
„Vážime si ho najmä preto, že v roku 1944 neutiekol pred boľševikmi, ako to urobili ostatní, a zostal so svojimi farníkmi. Do posledného dňa im dával útechu a pomoc,“ hovorí ukrajinský historik Volodymyr Staryk. Do Ružomberka a Černovej prišiel priamo z Černovíc, kde Javorka pôsobil. „Zatkli ho vo vlaku, ktorý ho viezol do farnosti Hlyboka. Jeho zatknutím boľševici tunajšiu cirkev zničili do základov.“
Nasledovalo desať rokov v gulagu. Vendelín Javorka sa na Bukovinu už nesmel vrátiť. Jezuitský kláštor, v ktorom žil, režim zatvoril. „Urobili všetko, aby zašliapali pamiatku naňho,“ hovorí V. Staryk. Netají sa svojím snom, aby na jezuitskom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho aj na gréckokatolíckom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky v Černoviciach raz viseli pamätné tabule venované Javorkovi a jeho rehoľnému spolubratovi Vladislavovi Kumorovičovi, ktorého zatkli v tom istom roku. Sovietska moc z gréckokatolíckej katedrály urobila sklad chemikálií a gréckokatolíkom ju vrátila až v roku 1990.
Profesor teológie Ladislav Csontos z Trnavskej univerzity zdôrazňuje, že návšteva historika V. Staryka je viac než len zdvorilostná. „Je dôležité, aby informácie o tejto osobnosti prinášali práve ľudia z prostredia, kde páter Javorka konal svoju misiu.“ Navrhuje, aby slovenské univerzity – konkrétne Trnavská univerzita a Katolícka univerzita v Ružomberku – uzavreli s Černovicami memorandum a otvorili výmenu študentov.
Na Javorkovi najviac L. Csontosa oslovuje vernosť. „Dnes ľudia často myslia na krátke termíny, o rok, o dva, o štyri. On budoval to, čo zostáva. Keď korene siahajú dostatočne hlboko, vydržia aj vo víchre prenasledovania a konfliktov. A v to dúfame, že sa rozvinie zjednotenie, ktoré svet potrebuje.“
„Spolupráca funguje, keď pracujú obe strany. Keď jedna pracuje a druhá čaká ktovie na čo, spolupráca zastane,“ dodáva historik V. Staryk. Cirkevné štruktúry v Černoviciach aj na Slovensku vyzval, aby nestratili zo svojho zreteľa cieľ, ktorým je blahorečenie Vendelína Javorku.
Volodymyr Staryk navštívil 6. novembra 2026 aj Katolícku univerzitu v Ružomberku, kde ho uvítal emeritný rektor Jaroslav Demko a profesorka žurnalistiky Terézia Rončáková. Celú návštevu pripravil geneaológ a znalec Javorkovho diela Bohuš Kaliarik v spolupráci s profesorom teológie Ladislavom Csontosom, ktorý čerstvo vydal knihu Javorkových citátov Keď milujeme, sme pokorní.
Zajtra v sobotu 7. novembra 2026 otvorí V. Staryk svojou prednáškou na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave konferenciu k 60. výročiu Javorkovej smrti. Bude hovoriť o Javorkových správach z rokov 1944 a 1945, ktoré poslal Vatikánu a biskupovi Chomyšynovi. Z tých rokov sú to jediné svedectvá o tom, čo zostalo z Gréckokatolíckej cirkvi na Bukovine tesne pred jej likvidáciou. Konferencia sa koná počas práve prebiehajúceho Roku Vendelína Javorku vyhláseného Žilinskou diecézou.
foto: Bohuš Kaliarik
