Pôvodný rodný dom významného misionára, jezuitu a osobnosti globálneho rangu Vendelína Javorku dnes už nestojí. Na pôvodnom mieste – pravdepodobne v predzáhradke Javorkovcov – sa nachádza busta zhotovená popredným slovenským umelcom Štefanom Papčom.
Kde však rodný dom Vendelína Javorku stál a ako vyzeral? Nemáme vedomosť o žiadnych dochovaných fotografiách.
Zaujímavý objav sa podaril bádateľovi a genealógovi Bohušovi Kaliarikovi. Dostala sa mu do rúk kniha jeho bratranca Juraja Kuniaka, ktorý vydal maľby a diela svojho otca pri storočnici od jeho narodenia. V publikácii Matúš Kuniak z Černovej uvidíte aj rodný dom Vendelína Javorku. Zachytil ho práve docent na Technickej univerzite, odborník na deskriptívnu geometriu a rodák z Černovej Matúš Kuniak (1926-1993), autor najvýznamnejšieho obrazu Černovskej tragédie 1907.
V knihe Matúš Kuniak z Černovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža, nájdete na strane 58 Javorkov rodný dom. Matúš Kuniak svoj obraz nazval „Papčovie dom“, je to pastelová kresba z roku 1959 s rozmermi 42 x 28 cm.
Takto svoj nový objav komentuje Bohuš Kaliarik:
„Hoci sa rodný dom pátra Javorku nezachoval a zatiaľ sa nedohľadala žiadna jeho fotka, tak sa objavil aspoň nakreslený. Práve vyšla nepredajná kniha k nedožitým 100-ým narodeninám doc. Matúša Kuniaka z Černovej. Knihu vydal jeho syn Ing. Juraj Kuniak.
Matúš Kuniak bol amatérsky maliar a zachytil Černovú a jej prírodu a okolie so štálmi na mnohých maľbách. Je autorom veľmi známeho obrazu o černovskej tragédii, ktorý sa nachádza aj v učebniciach dejepisu pre 8. ročník ZŠ. Zachytil aj modrý domček s jedným malým okienkom na prednej fasáde. A to je práve rodný dom pátra Javorku.“
Vendelín Javorka sa narodil v Černovej 15. októbra 1882 ako tretí z jedenástich detí (ale ako prvému v poradí mu bol dopriaty dlhší život, prvé dve sestry zomreli malinké).
Museli sa často sťahovať, pretože jeho otec bol železničný robotník a jednoducho išiel aj s početnou rodinou tam, kde ho „na dráhe“ potrebovali. Netreba zdôrazňovať, že u Javorkovcov panovali skromné materiálne pomery.
Do rodného Ružomberka sa Javorka ešte niekoľkokrát vrátil, napríklad na posviacku jezuitského noviciátu alebo nakrátko v roku 1941, keď plánoval svoj odchod na misie do Sovietskeho zväzu, k čomu ale nedošlo.
