Keď sa páter Vendelín Javorka vrátil z gulagu, nemal ani kalich. Pri omši ho nahrádzala malá porcelánová miska od krému, pamiatka zo Sovietskeho zväzu. Neskôr dostal pozlátený kalich, paténu, superpelíciu a štólu. Daroval mu ich kňaz, ktorého komunisti odsúdili na 25 rokov.

Volal sa Leonard Sliačan a pochádzal z Černovej, rovnako ako Javorka a Andrej Hlinka. Keď mal Sliačan v júli 1927 primície, kázal na nich Hlinka. Noviny Slovák vtedy napísali, že Černová dala Cirkvi troch bojovníkov. Prvým kňazom z Černovej bol A. Hlinka, druhým V. Javorka, tretím L. Sliačan.

Sliačan bol schopný ekonóm a organizátor. Ako starosta Krupiny dal mestu kanalizáciu aj nové budovy. Po vojne ho ľudový súd oslobodil a konštatoval, že ľudí nevydával na smrť, ale zachraňoval. Komunistov to nezastavilo. V roku 1958 dostal 25 rokov, pričom o výške trestu rozhodlo politbyro viac ako tri týždne pred vynesením rozsudku. Politická objednávka teda predchádzala riadnemu súdnemu procesu.

Kde sa dvaja kňazi z Černovej stretli? Prečo si Javorka napísal cestovné spojenie na zadnú stranu obálky? A čo urobil 83-ročný muž so slabým zrakom a boľavou nohou, keď sa jeho spolubrat vrátil z väzenia?

Odpovede nájdete vo videu od Bohuša Kaliarika vytvoreného aj s pomocou AI, rovnako ako príbeh Sliačanovej rehabilitácie, ktorá sa ale nikdy neuskutočnila.