JEŽIŠ NEPOTREBUJE PRÍSŤ DO JASIEL AKO PRED 2000 ROKMI, JEŽIŠ CHCE PRÍSŤ DO TVOJHO SRDCA.

CHCE PRÍSŤ NIE NA KRÁTKY OKAMIH, ALE NA OKAMIH CELÉHO TVOJHO ŽIVOTA.

Už 800 rokov sa v našich kostoloch stavajú počas vianočných sviatkov betlehemy.

Za touto peknou tradíciou stojí svätý František z Assisi, ktorý prvé jasličky postavil pri polnočnej svätej omši v roku 1223 v talianskej dedinke Greccio.

Sv. František prišiel do Greccia, vyhľadal svojho priateľa, rytiera Jána, aby ho poprosil o pomoc. Ten sa
o všetko postaral. V hornatom a skalnatom teréne nad dedinou vyhliadol jaskynku, ku ktorej nechal pristavať slamený prístrešok. Na Františkov pokyn tam umiestnili jasle so slamou a dve živé zvieratá: vola a osla. Podstatný odkaz tejto scény mal byť vyjadrený až pri slávení sv. omše, ktorú mal kňaz celebrovať na prenosnom oltári, čiže konsekrovanom kameni. Ten umiestnili nad jasľami so slamou tak, aby sa zdôraznilo, že Kristus medzi nás prichádza v momente, keď kňazi na oltároch premieňajú chlieb a víno na Ježišovo sviatostné Telo a Krv. 

Na Štedrý večer sa po zotmení začali schádzať pri jaskynke obyvatelia Greccia so sviečkami a fakľami.

Pred polnočnou sv. omšou rehoľníci spievali ofícium, vigíliu Narodenia Pána. Potom sprevádzali spevom aj slávenie samotnej omše. Keď nadišla správna chvíľa, vzal do rúk knihu a zaspieval nahlas evanjelium o Kristovom narodení. Keď František skončil kázeň, vzal postavičku Jezuliatka, podržal ju v náručí a predložil ju aj všetkým prítomným k úcte. Rytier Ján z Greccia neskôr svedčil, že neživá figúrka
vo Františkovom náručí ožila.