Provinciál jezuitov páter Jozef Šofranko SJ v nedeľu 22. marca 2026 všetkým prítomným v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline tlmočil pozdrav generálneho predstaveného rehole pátra Artura Sosu SJ. O význame vyhlásenia Roka Vendelína Javorku uviedol:
„Chcem úprimne poďakovať vám, otec biskup, ako aj celej vašej diecéze, že si takto osobitne pripomínate osobu Vendelína Javorku, nášho spolubrata, a že týmto spôsobom otvárate jeho rok. Je to nielen prejav úcty k minulosti, ale aj povzbudenie pre prítomnosť.
Keď si dnes pripomíname Vendelína Javorku, vidíme život, ktorý je hlboko jezuitský – a zároveň výnimočný. Jeho cesta viedla ďaleko za hranice našej krajiny: do Ríma, do Číny, na Ukrajinu. Slúžil Cirkvi v jej univerzálnosti, vstupoval do iných kultúr, hľadal Boha na miestach, ktoré neboli samozrejmé, a svedčil tam o ňom.
Potom prichádza ťažká kapitola jeho života: väzenie, gulag, utrpenie. Miesta, kde sa človeku berie dôstojnosť aj nádej. No práve tam dozrieva jeho hĺbka viery.
Po návrate nežije zatrpknuto. Žije verne. Pod dohľadom režimu, v obmedzeniach, ktoré by mnohých zlomili – ale s vnútornou slobodou, pokojom a tichou radosťou, v neustálej službe iným.
To je jeho silné svedectvo: že vernosť Bohu nezávisí od okolností. Že aj zranený život môže prinášať ovocie. Že radosť evanjelia má hlbší zdroj než vonkajšie podmienky.
Začiatkom tohto týždňa sme dostali svedectvo o vypočutej modlitbe na jeho príhovor. Nechceme robiť rýchle závery, no môžeme sa nechať povzbudiť dôverou, že Boh koná a že vernosť nikdy nezostáva bez ovocia.
Nech je pre nás Vendelín Javorka pozvaním k väčšej odvahe, vernosti a dôvere. A nech nás učí tomu najhlbšiemu jezuitskému postoju: hľadať a nachádzať Boha vo všetkom a byť jeho svedkami – misionármi všade tam, kde sme.“
