Andrej Hlinka
Narodil sa 27. septembra 1864 v Černovej do rodiny chudobného roľníka a pltníka ako siedme dieťa z deviatich detí. V roku 1877 sa dostal na piaristické gymnázium v Ružomberku, potom študoval na vyššom gymnáziu v Levoči a teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. V júni 1889 bol vysvätený za katolíckeho kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Zákamennom-Kline na Orave, v Liptovských Kľačanoch a v Tvrdošíne, ako farár v liptovských Troch Sliačoch a od marca 1905 až do smrti v Ružomberku. V tom roku založil Slovenskú ľudovú stranu.
V rokoch 1907 až 1910 bol za podporu Vavra Šrobára vo voľbách do Uhorského snemu suspendovaný, súdený a väznený v Segedíne. 30. októbra 1918 sa zúčastnil na zasadaní Slovenskej národnej strany, na ktorom prijali Martinskú deklaráciu. Zvolili ho tam za člena Výkonného výboru obnovenej Slovenskej národnej rady. V rokoch 1918 až 1938 poslanec československého parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu, roku 1925 premenovanú na HSĽS.
Zomrel 16. augusta 1938. Jeho telesné pozostatky 31. októbra 1939 slávnostne preniesli z ružomberského cintorína do mauzólea. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto v blízkosti Bratislavy.
Vendelín Javorka
Páter Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej ako najstarší z desiatich detí. Základnú školu navštevoval v Sučanoch pri Martine, gymnaziálne štúdiá v Ružomberku a v Ostrihome, kde maturoval v roku 1903.
K jezuitom vstúpil 14. augusta 1903 v Trnave a prvé rehoľné sľuby zložil 15. augusta 1905. Rok študoval klasické jazyky v rakúskom meste Sankt Andrä. V rokoch 1906-1909 študoval filozofiu v Bratislave, potom bol tri roky vychovávateľom mládeže v Kaloči. V rokoch 1912-1916 absolvoval teológiu v Innsbrucku, kde bol 29. júna 1915 vysvätený na kňaza. Primície mal vo svojom rodisku na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Pre jeho mimoriadne schopnosti ho v roku 1925 generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej povolal do Ríma, aby sa pripravoval na apoštolát medzi Slovanmi východného obradu. V roku 1926 sa znova vrátil do Ríma a bol ministrom na Pápežskom východnom inštitúte. V roku 1929 mu pápež Pius XI. zveril stavbu Ruského kolégia. V roku 1934 mu Svätá stolica zverila vedenie exarchátu v Charbine v Mandžusku, kde zastupoval ruského gréckokatolíckeho biskupa. Spočiatku svoju pastoračnú a misijnú činnosť vykonával medzi Poliakmi, neskôr hlavne v čínskom Šanghaji medzi tamojšími Rusmi a Ukrajincami.
13. júna 1945 pri ceste vlakom ho zadržali a štyri dni a noci vypočúvali. Napokon mu z Moskvy oznámili, že ho zatýkajú pre špionáž v prospech Vatikánu. Po polročnom vyšetrovaní mu bez súdu oznámili v decembri 1945, že je odsúdený na desať rokov nútených prác. 1. januára 1946 ho previezli z Moskvy do nápravného tábora v Mordovii, kde strávil dva roky. Potom ho previezli do Inty za polárny kruh, asi osemdesiat kilometrov na východ od Uralu. Celkovo prešiel asi dvanásť rôznych väzníc a táborov, hlavne na Sibíri. Na Slovensko sa vrátil fyzicky zničený a poloslepý 21. apríla 1955. Po Vianociach 1965 začal telesne slabnúť a 24. marca 1966 umrel.
Leonard Sliačan
Leonard Sliačan, patrí medzi najväčších národovcov – mučeníkov z radov katolíckych kňazov v 20. storočí. Narodil sa 27. 10. 1901 v Černovej v chudobnej rodine železničiarskeho robotníka Jána a Rozálie rod. Bačkorovej. Bol prvý z ôsmich detí. Šesť tried ľudovej školy vychodil v Černovej v čase najtvrdšej maďarizácie. Pri povestnej Černovskej tragédii bol ľahko ranený guľkou. Aby rodina vyžila, ako 14-ročný pracoval v textilke. Tu si poškodil zdravie. Na piaristickom gymnáziu v Ružomberku absolvoval štyri ročníky. Potom sa prihlásil do seminára v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Po teologických štúdiách bol vysvätený 29. júna 1927 vo Sv. Kríži nad Hronom.
Ako kaplán slúžil v Detvianskej Hute, v Brezne nad Hronom, Turčianskom Svätom Martine a vo Zvolene. Od 2. 1. 1935 bol presunutý do Krupiny. Tu sa stal farárom a neskôr starostom. Vo verejných funkciách však nemohol vyhovieť niektorým politicky a konfesionálne inak zmýšľajúcim občanom. Po roku 1945 bol politicky prenasledovaný. V roku 1958 bol odsúdený v procese s príslušníkmi na 25 rokov väzenia. Existenčne postihnutá a šikanovaná bola celá jeho rodina. Kruté zaobchádzanie pokračovalo aj vo väzeniach.
Leopold Urban
Jezuita pôsobiaci v Liberci (narodený 17. novembra 1909 – úmrtie 16. august 1995).
Štefan Hatala
Narodil sa 27. februára 1915 v Černovej. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v r. 1932. Gymnázium absolvoval v Kláštore pod Znievom r. 1936. Filozofiu študoval v Innsbrucku, no v r. 1938 ochorel a vrátil sa na liečenie do Ružomberka. V r. 1939 pokračoval v štúdiu teológie v Segedíne, ale pre chorobu musel opäť prerušiť štúdiá a vystúpiť z rehole. Ujal sa ho spišský biskup Ján Vojtaššák a vysvätil ho 1. novembra 1943 za kňaza. Po kňazskej vysviacke pracoval v jeho biskupskej kancelárii ako aktuár.
Na jeseň r. 1949 ho zatkli v rámci akcie zameranej proti biskupom a biskupským úradom. V roku 1951 bol odsúdený na trinásť rokov nepodmienečne. Po prepustení z väzenia na základe amnestie prezidenta republiky r. 1960 pracoval sedem rokov ako robotník. Potom sa stal správcom farnosti Biely Potok a od roku 1969 pôsobil ako správca farnosti v Liptovskom Svätom Jáne. V roku 1971 pôsobil opäť v Ružomberku, na Bielom Potoku. Umrel 6. novembra 1990 v ružomberskej časti Biely Potok.
Štefan Koma
Štefan Koma sa narodil 30. apríla 1929 a tiež pochádza z obce Černová. Od mladého veku inklinoval k duchovnému povolaniu, čo ho po ukončení Gymnázia Andreja Hlinku v Ružomberku v roku 1948 priviedlo k štúdiu bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule. V dôsledku štátneho zásahu voči cirkvám musel štúdium v roku 1950 prerušiť. V septembri roku 1950 bol povolaný na absolvovanie základnej vojenskej služby, kde bol v dôsledku svojej minulosti zaradený k trestným útvarom PTP (Pomocné technické prápory).
Tu strávil vyše tri roky ťažkou manuálnou stavebnou prácou pre vojenské i civilné projekty. Po skončení vojenskej služby vystriedal niekoľko civilných robotníckych zamestnaní pre štátny podnik Stavoindustria a vodohospodársky podnik Stredoslovenské stavby. Počas politického odmäku 60. rokov sa mu po dlhých rokoch podarilo nastúpiť na štúdium Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú po mnohých peripetiách nakoniec v roku 1970 ukončil. Neskôr pôsobil ako kaplán v obci Bobrovec, od roku 1971 v Námestove a v roku 1974 nastúpil ako farár v obci Liesek. Počas celého obdobia komunistického režimu bol ako tzv. „reakčný živel“ sledovaný orgánmi Štátnej bezpečnosti. Štefan Koma umrel 28. februára 2019 a pochovaný je na cintoríne v Liesku.
Tibor Haluška
Don Haluška rovnako pochádza z Černovej. Saleziánom je od roku 1986. Za kňaza bol vysvätený v roku 1992 v národnej bazilike v Šaštíne. Ako kňaz pôsobil najprv v saleziánskom diele Bratislave – Petržalke na Daliborovom námestí, potom v saleziánskom diele v Bratislave – Trnávke. Odtiaľ odišiel na štúdiá do Ríma, kde študoval pastoráciu mládeže a dosiahol licenciát z teológie. Po návrate zo štúdií pôsobil v saleziánskom diele v Trnave na Kopánke ako direktor a správca farnosti.
Odtiaľ odišiel do generálneho domu saleziánov v Ríme, kde pôsobil ako sekretár generálneho radcu pre pastoráciu mládeže. Po návrate na Slovensko pôsobil krátko opäť v Bratislave – Petržalke na Daliborovom námestí. Od roku 2004 do roku 2017 pôsobil v saleziánskom diele v Michalovciach. V tomto čase získal aj doktorát z teológie. Od roku 2017 pôsobil v saleziánskom diele v Sabinove ako direktor. Od júla 2020 bol preložený do Novej Dubnice.
Peter Pincel
Farnosť: Matiašovce
Dátum ordinácie: 18. jún 2011
História pôsobenia:
18. jún 2011 – kaplán v Tvrdošíne – na štúdiách
4. júl 2017 – kaplán v Odoríne
11. september 2017- obhajca zväzku v cirkevnom súde
1. január 2018 – sudca
10. júl 2018 – kaplán v Spišských Vlachoch a sudca
od 1. novembra 2021 – farský administrátor v Matiašovciach
Stanislav Brtoš
Farnosť: Černová
Dátum ordinácie: 19. jún 2004
História pôsobenia:
1. február 2011 – výpomocný duchovný v Černovej
12. júl 2012 – farský administrátor v Liptovskom Trnovci
8. júl 2014 – farský administrátor v Žaškove
od 27. júna 2016 – výpomocný duchovný v Černovej
Ján Martiška
Duchovný rehoľnej spoločnosti – Saleziáni Don Bosca, vo farnosti Michalovce II.
Milan Ballo
Farár vo farnosti Bardejov – Vinbarg.
